Spojme sa pre hokej - pre jeho záchranu a budúcnosť

SLOVAKHOKEJ.wz.cz - web o slovenskej extralige

Hokej -
Online Hry - Vychutnaj si pocit víťazstva!



Live score

PageRank ukazatel

optimalizace PageRank.cz
SLOVAKHOKEJ

Novinka: otvorenie novej VIP sekcie pre fanusikou hokeja , na vstup do tejto sekcie potrebujete VIP kartu ktoru mozete ziskat v hre Hockey City

  © SLOVAKHOKEJ.wz.cz 2008, created by Kristián Bachorík. Všetky práva vyhradené.
  slovakhokej@gmail.com | mapa webu
SLOVAKHOKEJ

HK ŠKP Aquacity Poprad

info o klube  história  súpiska  fotogaléria

Impulzy vzniku

Písal sa rok 1925. Majstrovstvá Európy v ľadovom hokeji sa mali uskutočniť v Prahe. Počasie však s organizátormi kruto "zažartovalo" a ľad v Prahe i Tábore zmizol. Na rad prišla tretia alternatíva - Štrbské pleso. Tu sa majstrovstvá začali, ale fujavice a množstvo snehu zahnali hokejistov Belgicka, Rakúska, Švajčiarska a Československa do Starého Smokovca.

Obyvatelia Vysokých Tatier i šíreho okolia videli hru, ktorá ich priťahovala. Žiara bandy-hokeja pohasínala. V mysliach mnohých pevne zakorenil kanadský hokej.

Sila tohto impulzu bola o to väčšia, že titul majstra Európy si vybojovali Čechoslováci. To bola pre Slovákov a Čechov, žijúcich v oblasti so silným nemeckým a maďarským vplyvom, životodarná vlaha rastu národného povedomia. Aj cez šport videli možnosť sebarealizácie. A najmä cez tento dynamický, pútavý, ktorý sa tak rýchlo šíril po mnohých slovenských mestách. V období, keď všetko športové dianie v celej oblasti ovládal klub Karpathenverein, rástla myšlienka založiť pre Slovákov a Čechov vlastnú športovú organizáciu.

Od majstrovstiev Európy v hokeji však k tomuto momentu museli uplynúť ešte takmer dva roky uvedomovania.

Hokejový klub v Poprade

Hokejový var v Poprade vyvrcholil, keď sa zišla pomerne silná a životaschopná hokejová generácia, ktorá nenašla v ŠKVT uplatnenie aj napriek svojim kvalitám. Logickým vyvrcholením záujmu o hokej bol teda vznik klubu, ktorý v prvom roku pôsobenia niesol meno Karpathenverein Poprad. K zakladateľom hokejového klubu patrili: MUDr. Krieger,W.Riczinger, L.Erdély,L.Bresel,V.Bresel, Z.Greguška.

Na prvotné tápanie v koncepcii popradského hokeja poukazuje aj skutočnosť, že už rok po založení, teda v roku 1930, nesie klub názov HC a od roku 1931 svoj dlhoročný názov Hockey Club Poprad. Veľký hokejový nadšenec MUDr. Kriegerbol prvým predsedom HC Poprad.

Je len samozrejmé, že nový klub si hľadal súperov. Najbližším veľkým bol ŠKVT. Výsledok prvého stretnutia ešte v roku 1930 sa v kronikách neobjavil. No už druhý zápas - odveta - sa skončil remízou. Bolo jasné, že v Poprade rastie výborné mužstvo. Nasledujúce roky tomu predpokladu dali za pravdu.

V čom Poprad mal prednosť pred ŠKVT už od svojho začiatku? Predovšetkým v mladosti. Veď popradskí funkcionári hľadali hokejistov - mladých chlapcov - na rybníkoch a potokoch, na tých tradičných malých "pľacoch", kde ku korčuliarskemu umeniu museli chlapci pridávať značnú techniku. A táto tradícia hľadania talentov v Poprade vydržala desaťročia…

Do organizovaného slovenského hokeja vstúpil Poprad v roku 1931. Káder: Grófcsik,Bodó,Kovács,Olejár, Lux,Bresel,Strompf,Ziman, Fuchs,Zavadil,Greguška,Klinga a kapitán Riczinger nedosiahol zrejme výrazný úspech, pretože umiestnenie sa v historických análoch neuvádza. Faktom však zostáva, že sa popradský hokej vymanil z provincionalizmu a začal prenikať do povedomia hokejovej verejnosti na Slovensku. Nasledujúce roky potvrdzujú, že to bol prienik podobný uragánu.

Suverenita Popradu na Slovensku

Hokejová sezóna 1932/33 zastihla mužstvo HC Poprad vo výbornej forme. Korunovali ju ziskom prvého titulu "Majster Slovenska". Z tohoto obdobia je známy aj jeden veľmi cenný medzinárodný úspech, keď Popradčania zvíťazili na ihrisku v Novom Smokovci nad popredným európskym klubom BBTE Budapešť 2:1. Je to až neuveriteľné, ale maďarský a rumunský klubový hokej patril v tridsiatich rokoch medzi najlepšie v Európe. Veď ŠKVT v tom istom roku na zájazde v Rumunsku dva razy vyhral, raz remizoval a raz prehral.

Ďalšia sezóna 1933/34 sa už niesla v znamení úplnej suverenity Popradu. Vrcholom sezóny boli majstrovstvá Slovenska, ktoré prebiehali od 3.februára 1934 v Poprade. Gólmi Luthera,Olejára a Zavadila porazil domáci celok HC celok AC Nitra. Ďalší z finalistov, Slávia Banská Bystrica, svoj zápas vzdala v prospech Popradu. Titul teda zostal pod Tatrami už druhý raz.

Do tretice HC Poprad obhájil titul v sezóne 1934/35, keď vo finále nedal šancu bratislavskému celku Skiklub. Popri titulovom "hattricku" patrí k najvýraznejším úspechom sezóny aj zájazd do Poľska. Nad vybraným kolektívom krajiny sa Popradu zvíťaziť nepodarilo (zápas sa skončil 7:8 a jeho strelcami boli Gluck 3, resp. Glowacki 4 góly), ale na turnaji v Krynici remizoval s domácim KTH 2:2 a porazil Berliner SC 3:1. Tým sa stali hráči HC Poprad víťazmi turnaja.

Nezabudnuteľná kvalifikácia

Sezóna 1979-80 mala byť tá, v ktorej priaznivci už očakávali, že sa splnia ich nádeje na víťazstvo v SNHL. Tréner Šindelář mal k dispozícii káder: Sidor, Stanko, Miškovič ( brankári ), Kečka, Bondra, Drefko, Benko, Kobezda, Tomo, Roško, Dzúr ( obrancovia ), A.Szucs, Mrukvia, Ihnačák, Almáši, Štolc, Halahija, Lach, Kostúr, Handzuš, Šeliga, Skokan, Hudák a Ing.Čapka. Po herne vydarenej sezóne však Poprad zostal opäť korunným princom.

V nasledujúcej sezóne 1980-81 už tréneri, hráči i funkcionári nič neponechali na náhodu. Prišiel skúsený Svitana, v priebehu súťaže mužstvo doplnili nádejní dorastenci Lach ml., Božoň, Danko, Jokl a Šindelář ml. Slovenskú národnú hokejovú ligu vyhral Poprad so 7-bodovým náskokom.

Pripravovala sa kvalifikácia, v ktorej súperom Popradu nebol nik iný ako slávna "kométa" - Zetor Brno. A takto sa odvíjal film hokejovej drámy, ktorá mala päť dielov:

PS Poprad - Zetor Brno 1:3 (0:0, 1:2, 0:1)
Obetavosť a nadšenie, umocnené domácim prostredím, hnali hokejistov PS do útoku. Proti tomu stála technika, herná zrelosť a - Lang. Brňania čakali na chyby v rozohrávke. Z nich sa potom rodili rýchle brejky a aj rozhodujúce góly. Zápas svojou atmosférou nadchol. Góly: Božoň - Nekola 2, Oslizlo. Rozhodovali: Adam - Caban, Kriška.

Zetor Brno - PS Poprad 2:3 (1:1, 0:0, 1:1, v predĺžení 0:1)
Tentoraz Popradčania nedovolili "kométe" hrať svoju lišiacku hru. Ich agresívny hokej slávil úspech a Svitana v bráne sa priam prekonával. Na ľade sa často "iskrilo", ale to azda k takým stretnutiam patrí. Tentoraz bojovnosť a elán zvíťazili nad rutinou. Góly: Oslizlo, Mráz - Štolc, Kostúr, Šeliga.

PS Poprad - Zetor Brno 4:3 (1:1, 1:0, 2:2)
Veľmi dobrý hokej, miestami azda trochu pritvrdý. Herné nasadenie a nadšenie Popradu eliminovalo "profesorský" hokej zverencov trénera Jiříka. Ak chcelo Brno uspieť, muselo k technike pridať bojovnosť, rýchlosť a nasadenie. Na rozbehnutý Poprad však ani to nestačilo. Do ligy mali naši hráči iba krôčik… Góly: Ihnačák 2, Kostúr, Božoň - Balabán, Oťoupalík, Kunc. Rozhodovali: Jirka - Zavarský, Vrábel.

Zetor Brno - PS Poprad 5:2 (3:1, 1:1, 1:0)
Jednoducho - škaredý hokej. Brno zvolilo taktiku hokejových zákerností a celú škálu faulov. Kým sa vôbec Popradčania z toho spamätali, tak už boli na lopatkách. Fyzicky i psychicky. Krásne sa rozvíjajúca dráma mala vo štvrtom dejstve nepríjemnú škvrnu. Popradčania viedli 1:0, no iba útočením sa zápasy nevyhrávajú. Góly: Kunc 2, Vojáček, Nekola, Havlíček - Lach st., Mrukvia. Rozhodovali: Ing.Jursa - Simandl, Bouška.

Zetor Brno - PS Poprad 4:3 (2:0, 1:2, 1:1)
Rozhodnutie malo priniesť stretnutie na neutrálnej pôde vo Vítkoviciach. Škoda prvej tretiny, v ktorej dva rýchle góly eliminovali dovtedy silné popradské zbrane - elán, bojovnosť. Potom sa však hral hokej, ktorý bol pohľadný a zniesol aj prvoligové kritériá. Postúpiť mohol iba jeden - a bola ním šťastnejšia "kométa". Góly: Nekola, Nešťák, Vojáček, Kunc - Ihnačák 2, Lach ml. Rozhodovali: Okoličány - Bruclík, Les.

Impulzy vzniku

Písal sa rok 1925. Majstrovstvá Európy v ľadovom hokeji sa mali uskutočniť v Prahe. Počasie však s organizátormi kruto "zažartovalo" a ľad v Prahe i Tábore zmizol. Na rad prišla tretia alternatíva - Štrbské pleso. Tu sa majstrovstvá začali, ale fujavice a množstvo snehu zahnali hokejistov Belgicka, Rakúska, Švajčiarska a Československa do Starého Smokovca.

Obyvatelia Vysokých Tatier i šíreho okolia videli hru, ktorá ich priťahovala. Žiara bandy-hokeja pohasínala. V mysliach mnohých pevne zakorenil kanadský hokej.

Sila tohto impulzu bola o to väčšia, že titul majstra Európy si vybojovali Čechoslováci. To bola pre Slovákov a Čechov, žijúcich v oblasti so silným nemeckým a maďarským vplyvom, životodarná vlaha rastu národného povedomia. Aj cez šport videli možnosť sebarealizácie. A najmä cez tento dynamický, pútavý, ktorý sa tak rýchlo šíril po mnohých slovenských mestách. V období, keď všetko športové dianie v celej oblasti ovládal klub Karpathenverein, rástla myšlienka založiť pre Slovákov a Čechov vlastnú športovú organizáciu.

Od majstrovstiev Európy v hokeji však k tomuto momentu museli uplynúť ešte takmer dva roky uvedomovania.

Hokejový klub v Poprade

Hokejový var v Poprade vyvrcholil, keď sa zišla pomerne silná a životaschopná hokejová generácia, ktorá nenašla v ŠKVT uplatnenie aj napriek svojim kvalitám. Logickým vyvrcholením záujmu o hokej bol teda vznik klubu, ktorý v prvom roku pôsobenia niesol meno Karpathenverein Poprad. K zakladateľom hokejového klubu patrili: MUDr. Krieger,W.Riczinger, L.Erdély,L.Bresel,V.Bresel, Z.Greguška.

Na prvotné tápanie v koncepcii popradského hokeja poukazuje aj skutočnosť, že už rok po založení, teda v roku 1930, nesie klub názov HC a od roku 1931 svoj dlhoročný názov Hockey Club Poprad. Veľký hokejový nadšenec MUDr. Kriegerbol prvým predsedom HC Poprad.

Je len samozrejmé, že nový klub si hľadal súperov. Najbližším veľkým bol ŠKVT. Výsledok prvého stretnutia ešte v roku 1930 sa v kronikách neobjavil. No už druhý zápas - odveta - sa skončil remízou. Bolo jasné, že v Poprade rastie výborné mužstvo. Nasledujúce roky tomu predpokladu dali za pravdu.

V čom Poprad mal prednosť pred ŠKVT už od svojho začiatku? Predovšetkým v mladosti. Veď popradskí funkcionári hľadali hokejistov - mladých chlapcov - na rybníkoch a potokoch, na tých tradičných malých "pľacoch", kde ku korčuliarskemu umeniu museli chlapci pridávať značnú techniku. A táto tradícia hľadania talentov v Poprade vydržala desaťročia…

Do organizovaného slovenského hokeja vstúpil Poprad v roku 1931. Káder: Grófcsik,Bodó,Kovács,Olejár, Lux,Bresel,Strompf,Ziman, Fuchs,Zavadil,Greguška,Klinga a kapitán Riczinger nedosiahol zrejme výrazný úspech, pretože umiestnenie sa v historických análoch neuvádza. Faktom však zostáva, že sa popradský hokej vymanil z provincionalizmu a začal prenikať do povedomia hokejovej verejnosti na Slovensku. Nasledujúce roky potvrdzujú, že to bol prienik podobný uragánu.

Suverenita Popradu na Slovensku

Hokejová sezóna 1932/33 zastihla mužstvo HC Poprad vo výbornej forme. Korunovali ju ziskom prvého titulu "Majster Slovenska". Z tohoto obdobia je známy aj jeden veľmi cenný medzinárodný úspech, keď Popradčania zvíťazili na ihrisku v Novom Smokovci nad popredným európskym klubom BBTE Budapešť 2:1. Je to až neuveriteľné, ale maďarský a rumunský klubový hokej patril v tridsiatich rokoch medzi najlepšie v Európe. Veď ŠKVT v tom istom roku na zájazde v Rumunsku dva razy vyhral, raz remizoval a raz prehral.

Ďalšia sezóna 1933/34 sa už niesla v znamení úplnej suverenity Popradu. Vrcholom sezóny boli majstrovstvá Slovenska, ktoré prebiehali od 3.februára 1934 v Poprade. Gólmi Luthera,Olejára a Zavadila porazil domáci celok HC celok AC Nitra. Ďalší z finalistov, Slávia Banská Bystrica, svoj zápas vzdala v prospech Popradu. Titul teda zostal pod Tatrami už druhý raz.

Do tretice HC Poprad obhájil titul v sezóne 1934/35, keď vo finále nedal šancu bratislavskému celku Skiklub. Popri titulovom "hattricku" patrí k najvýraznejším úspechom sezóny aj zájazd do Poľska. Nad vybraným kolektívom krajiny sa Popradu zvíťaziť nepodarilo (zápas sa skončil 7:8 a jeho strelcami boli Gluck 3, resp. Glowacki 4 góly), ale na turnaji v Krynici remizoval s domácim KTH 2:2 a porazil Berliner SC 3:1. Tým sa stali hráči HC Poprad víťazmi turnaja.

Nezabudnuteľná kvalifikácia

Sezóna 1979-80 mala byť tá, v ktorej priaznivci už očakávali, že sa splnia ich nádeje na víťazstvo v SNHL. Tréner Šindelář mal k dispozícii káder: Sidor, Stanko, Miškovič ( brankári ), Kečka, Bondra, Drefko, Benko, Kobezda, Tomo, Roško, Dzúr ( obrancovia ), A.Szucs, Mrukvia, Ihnačák, Almáši, Štolc, Halahija, Lach, Kostúr, Handzuš, Šeliga, Skokan, Hudák a Ing.Čapka. Po herne vydarenej sezóne však Poprad zostal opäť korunným princom.

V nasledujúcej sezóne 1980-81 už tréneri, hráči i funkcionári nič neponechali na náhodu. Prišiel skúsený Svitana, v priebehu súťaže mužstvo doplnili nádejní dorastenci Lach ml., Božoň, Danko, Jokl a Šindelář ml. Slovenskú národnú hokejovú ligu vyhral Poprad so 7-bodovým náskokom.

Pripravovala sa kvalifikácia, v ktorej súperom Popradu nebol nik iný ako slávna "kométa" - Zetor Brno. A takto sa odvíjal film hokejovej drámy, ktorá mala päť dielov:

PS Poprad - Zetor Brno 1:3 (0:0, 1:2, 0:1)
Obetavosť a nadšenie, umocnené domácim prostredím, hnali hokejistov PS do útoku. Proti tomu stála technika, herná zrelosť a - Lang. Brňania čakali na chyby v rozohrávke. Z nich sa potom rodili rýchle brejky a aj rozhodujúce góly. Zápas svojou atmosférou nadchol. Góly: Božoň - Nekola 2, Oslizlo. Rozhodovali: Adam - Caban, Kriška.

Zetor Brno - PS Poprad 2:3 (1:1, 0:0, 1:1, v predĺžení 0:1)
Tentoraz Popradčania nedovolili "kométe" hrať svoju lišiacku hru. Ich agresívny hokej slávil úspech a Svitana v bráne sa priam prekonával. Na ľade sa často "iskrilo", ale to azda k takým stretnutiam patrí. Tentoraz bojovnosť a elán zvíťazili nad rutinou. Góly: Oslizlo, Mráz - Štolc, Kostúr, Šeliga.

PS Poprad - Zetor Brno 4:3 (1:1, 1:0, 2:2)
Veľmi dobrý hokej, miestami azda trochu pritvrdý. Herné nasadenie a nadšenie Popradu eliminovalo "profesorský" hokej zverencov trénera Jiříka. Ak chcelo Brno uspieť, muselo k technike pridať bojovnosť, rýchlosť a nasadenie. Na rozbehnutý Poprad však ani to nestačilo. Do ligy mali naši hráči iba krôčik… Góly: Ihnačák 2, Kostúr, Božoň - Balabán, Oťoupalík, Kunc. Rozhodovali: Jirka - Zavarský, Vrábel.

Zetor Brno - PS Poprad 5:2 (3:1, 1:1, 1:0)
Jednoducho - škaredý hokej. Brno zvolilo taktiku hokejových zákerností a celú škálu faulov. Kým sa vôbec Popradčania z toho spamätali, tak už boli na lopatkách. Fyzicky i psychicky. Krásne sa rozvíjajúca dráma mala vo štvrtom dejstve nepríjemnú škvrnu. Popradčania viedli 1:0, no iba útočením sa zápasy nevyhrávajú. Góly: Kunc 2, Vojáček, Nekola, Havlíček - Lach st., Mrukvia. Rozhodovali: Ing.Jursa - Simandl, Bouška.

Zetor Brno - PS Poprad 4:3 (2:0, 1:2, 1:1)
Rozhodnutie malo priniesť stretnutie na neutrálnej pôde vo Vítkoviciach. Škoda prvej tretiny, v ktorej dva rýchle góly eliminovali dovtedy silné popradské zbrane - elán, bojovnosť. Potom sa však hral hokej, ktorý bol pohľadný a zniesol aj prvoligové kritériá. Postúpiť mohol iba jeden - a bola ním šťastnejšia "kométa". Góly: Nekola, Nešťák, Vojáček, Kunc - Ihnačák 2, Lach ml. Rozhodovali: Okoličány - Bruclík, Les.
Ani sezóna 1992/1993 nebola bez podstatných zmien. Od konca apríla 1993 sa zmenilo obsadenie Správnej rady HK ŠKP PS Poprad: PaeDr. Mikuláš Argalács, Štefan Bohunčák, Ing. Jozef Čapka, Ing. Jozef Máslo, Ján Michlík - predseda, Štefan Škovira, František Štolc - výkonný riaditeľ. Došlo i ku nečakanej zmene trénerov. Nastúpili Jozef Skokan a Tibor Daniš. Nie však nadlho. Trénerstvo prevzal v priebehu sezóny opäť Ján Faith. V zápasoch play-off došlo v zápase s Kladnom k nešportovej a nežiadúcej udalosti. Čo povedal o tom známy a vynikajúci medzinárodný rozhodca? "Asi 4-5 minút pred predčasným ukončením zápasu hráč Kladna Veber sa rozkorčuľoval proti Turanovi a koncom hokejky (rukoväte) úmyselne ho zasiahol do tváre (hovorí sa tomu likvidačný faul). Po prerušení hry, Kladňania keď prehrávali 1:5, odmietli sa vrátiť na ľad a pokračovať v hre. Ich následné výroky ako to bude v Kladne pri odvetnom zápase neveštilo nič dobré. Vyvrcholením boli na chodbe hrubé urážky národnostné." Zo strany Popradu po zvážení a za súhlasu hráčov bolo rozhodnuté, že z bezpečnostných dôvodov sa na piaty zápas do Kladna nepocestuje. A tak sa aj stalo. Poprad skončil účinkovanie posledný rok vo federálnej hokejovej lige.

Poprad vo federálnej lige

Zaujímavý bol v tejto sezóne zápas niekdajších reprezentantov sovietskych a slovenských, v ktorom boli zastúpení i Popradčania Svitanom, Faithom, Pažitným, Kissom. Pre popradských hokejových fanúšikov sa na ZŠ v Poprade usporiadalo aj medzištátne hokejové stretnutie hokejových reprezentantov do "18" rokov ČSFR a "20" rokov Poľska.

Po rozdelení v extralige

Sezóna 1993/1994 bola zasa horúca. Odstúpila správna rada spolu s prezidentom Jozefom Parížekom. Od 1. júla sa stal výkonným riaditeľom Marián Sakáč. Vzal na seba neľahkú úlohu. Aktívne pracovala už len štvorica ľudí, čo sťažovalo život pri rozhodovaní o vážnych, najmä finančných otázkach. Financovanie extraligy sa stalo boľavou stránkou. Financie na hokej z bývalého federálneho ministerstva vnútra sa rozčlenením pre ŠKP veľmi zúžili. Okrem Whirlpoolu Tatramat sa sponzori nehlásili. Ešteže sa kladne postavilo mesto, ktoré svoju krytú halu poskytlo na tréningy a zápasy zdarma a mládežnícke družstvá platili za šatne symbolickú cenu. Na poste trénerov boli Jozef Skokan a Tibor Daniš. Káder na sezónu: Traja Turanovci, Ilavský, Smolko, Gapa, Hrehorčák, Ondrejčík, Bončo, Ščibran, Suchý, Frank, Paukovček, Junas, Škovira, Pavličko, Wittlinger, Kroták, Pichoňský, Rataj, Krišák, Skokan, Saloň, Svitana, Kaprál, Dobrovský, Gavalier. Výsledky a postavenie v súťaži nebolo chválihodné. Finančné ťažkosti si vyžiadali svoju obeť. Nové vedenie Peter Brtáň - prezident hokejovej rady, tajomník a štatutárny zástupca - František Štolc, koordinátor Marián Sakáč, vedúci hokejovej rady Peter Pešta, členovia Ing. Ľuboš Práger, Ján Havaš a Štefan Škovira. Iná situácia bola v Slovenskom pohári. Poprad vyhral "A" skupinu a vo finále s víťazom "B" skupiny Duklou Trenčín prehral, no úspechom bolo celkové druhé miesto. To sa znova zapísal ako skvelý dirigent Ján Faith, ktorý sa ujal tejto funkcie po krátkej prestávke a pôsobení v Kežmarku.

Sezóna 1994/1995 bola obohatená o zápasy Pohára federácie hokejistov, ktoré absolvoval Poprad po obsadení 2. miesta v Slovenskom pohári, keď Dukla Trenčín ako víťaz Slovenskej extraligy nemohla hrať súčasne i o Pohár federácie. Za účasti HC Pardubice, Politechnik Kyjev, SC Miercurea Ciuc a HC ŠKP PS Poprad v rozhodujúcom zápase s Pardubicami prehral Poprad po predĺžení 4:5.

V extralige obsadil Poprad štvrté miesto. Tréner Ján Faith hodnotil šieste miesto vo federálnej lige viac ako štvrté miesto v slovenskej extralige. U hráčskeho kolektívu si cenil to, že i napriek už známym a pretrvávajúcim problémom (výplaty, hokejky, výstroj) hráči potvrdili, že hokej majú radi. Celú popradskú športovú verejnosť prekvapil odchod Jána Faitha do Michaloviec. Jeho pôsobenie v Poprade bolo veľmi záslužné. V novinách POPRAD tiež zaslúžene vyznelo poďakovanie za jeho prácu od hráčov, vedenia hokeja i hokejových fanúšikov.

V sezóne 1995/1996 skončili hokejisti Popradu na 5. mieste. Tréner Brunclík povedal, že 35 kôl základnej časti hrali hokej hodný tretieho miesta. Stačilo však 36.kolo (prehra doma s Prešovom) a bola iná situácia z hľadiska súperov v play-off. Poprad dostal mužstvo Slovana Bratislava, ktoré bolo dovtedy priemerným mužstvom. V porovnaní so Slovanom v súťaži pravdy v základnej časti Poprad dokázal, že je jasne lepším celkom. Košice boli suverénne lepšie a ani Trenčín nebol v tejto sezóne lepší ako Poprad. Tréner bol spokojný so všetkými hráčmi. Oproti vlaňajšku sa podstatne zlepšil Rataj, Vaščura i Ščibran. Veľkým prínosom bol Peter Pucher. Stabilné výkony podával v bráne Martin Klempa a bol zaradený i do zostavy reprezentačného mužstva na MS vo Viedni. V hre sa zlepšila obrana. Oproti predchádzajúcemu ročníku boli tri vyrovnanejšie útoky. Prvý útok Wittlinger, Kroták, Pavličko bola jasne najlepšia v minulej sezóne, teraz bola ťarcha rozložená rovnomerne na všetky tri päťky. Slabinou Popradu boli zápasy s teoreticky slabšími mužstvami. So silnejšími Poprad získal body - s Trenčínom 5 z 8, s Martinom 5, Slovanom 4, a naopak stratil 5 z Banskou Bystricou, 4 s Nitrou a 3 s Dubnicou.

Spomienky hokejových veteránov

Niekedy stačí, aby sa stretli. Hráč s hráčom, divák s hráčom, či dokonca divák s divákom. Reč zvrtnú, nech sa uberá akýmkoľvek smerom, na hokej. Samozrejme na ten, ktorý bol.

Spomínajú. S trochou nostalgie v tóne reči, ba aj oči sa akosi uhýbajú. Iba tá iskra v nich nikdy pri rozhovore o hokeji milovanom nechýba. Iskra mladosti.

Pre nás všetkých si na svoje zápasy, svoje hokejové pocity či zážitky zaspomínali niektorí z tej mozaiky množstva hokejistov, ktorí sa za 60 rokov na ľade pod štítmi Tatier preháňali. Sú to spomienky prevzaté i autentické.

MUDr. Ľudovít Izák
(podľa článku Ladislava Grunnera: Zakladal hokej v Tatrách, v časopise Tip): "Na nový rok 1930 prišli k nám hokejisti ČSK Vyšehrad a VS Brno. S Pražanmi sme prehrali 0:13, s Brňanmi 0:8. Môj šéf Dr.Sontágh ma hrešil, reku či sa nehanbím ako lekár jeho sanatória pustiť dvadsaťjeden gólov? Toľká hanba pred pacientmi!

A ako som sa vlastne dostal do brány? Najskôr mi dali do ruky palicu a proboval som s ňou narábať. Potreboval som však ako sanatórny lekár jemné prsty, nuž ma dali do bránky. Obliekli do panciera z vlny a kože, na hlavu drôtenú kuklu a že: tu stoj, tam sa postav, keď príde puk sprava, merkuj, aby Ti neprekĺzol medzi nohami. Ľahko bolo vravieť, ale ja nie a nie kľaknúť s korčuľami na nohách, nuž tak som sa hádzal za pukom na ľad."

JUDr. Martin Štolc
"Moja spomienka na jeden zápas bude mať trochu nádych irónie, pretože proti svojim HC som nastupoval už v bratislavskom drese VŠ. Čo tomu predchádzalo? Obdivoval som hráčov LTC Malečka, Tožičku či Hromádku a snažil som sa im priblížiť. Preto som drel techniku korčuliarsku i palicovú. Ale na ľad som sa ako "ucho" dostal veľmi zriedkavo. Až som odišiel študovať do Bratislavy. A 19.januára 1936 sme na turnaji na Štrbskom Plese hrali proti slávnemu HC Tatry, ktorý mi tak nechcel otvoriť náruč. Povedal som si: Veď ja Vám teraz ukážem, akého ste to hráča nebrali na vedomie! Hral som zo všetkých síl. A darilo sa mi. Fulkovi som strelil 3 góly ako vystrihnuté, celý zápas sme vyhrali 4:3. Bolo že to slávy v študentskom mužstve! Veru že sa vtedy nejeden z funkcionárov poškriabal za uchom, čo to vlastne urobili, že ma nechávali viac sedieť ako hrať.

Spomínam si rád aj na ľudí okolo hokeja. Najmä na Ruda Tomášeka, ktorý svojim hokejovým nadšením vedel dať kedysi v štyridsiatom dokopy už rozpadajúci sa popradský hokej, na mladých, ktorí prichádzali i tých, s ktorými sme sa lúčili. Všetci totiž mali radi nesmierne svoj šport, vedeli sa obetovať len pre ten okamih vydarenej finty, gólu či obyčajného pohybu na ľade s hokejkou a pukom."

Milan Bednár a Otto Nickel
Z úst týchto dvoch hráčov "éry moravsko-slovenskej ligy" sa spomienky len tak liali:

"Pamätáš sa Otto, na tie rezačky s Krídlami vlasti?"

"A Ty Milan, si nezabudol, ako si sa vraj veľmi zranený dal pár razy vyniesť na nosidlách, aby si sa vyčesaný vrátil fit na ľad?"

"Krásne bolo, keď sme hrali v Brne so ZJŠ. Ešte rozhodca poriadne ani nezačal a tí sa do nás poriadne zahryzli. Tri strely na bránu … a tri góly. Dumali sme, čo to s Tonom Lojdom v bránke dnes je. A tak sme po treťom góle k nemu všetci prikorčuľovali a začali sme, aby sa zobudil. Aj zúfalý výkrik: Tono, veď už chytaj! sa ozval. A práve na ten Tono úplne nevinne položil otázku: Chlapci, a to už hráme naozaj?"

"Tono Lojda sa stal neraz terčom našich špásov. Cestou do Tešetíc sme museli niekoľko razy presadať, až sme záver absolvovali v osobnom vlaku. A tak si Tono schuti a tvrdo pospal. Ulbrichtovci, ktorí radi fígle vymýšľali, zohnali kdesi sadzu a spiaceho Tona ňou natreli. Vtom vlak zastal, parný rušeň sa pokazil. Nič netušiaci Lojda sa zobudil, vybehol z vlaku, zobral lopatu a len sa tlačil na rušeň, že nevedia kúriť a on im pôjde robiť kuriča. Pokojný strojvodca len komentoval: Vy na topiče taky vypadáte. Podal Tonovi zrkadlo a až vtedy pochopil ten náš hurónsky smiech."

"Spomínaš, Otto, ako ste nás pasovali takmer za sazkových podvodníkov? To sme s Karolom Ulbrichtom podali sazku. V nej bol aj náš zápas v Prostějove a my sme tipovali "tutovú iksku". Ale išlo nám mimoriadne a vyhrávali sme už 6:1. Nakoniec sa súperi vzchopili a s vypätím síl doma uhrali - remízu. My sme s Karolom jasali. Veď to znamenalo prvú cenu! Lenže sa to dozvedel aj vedúci mužstva Troszok. Pýtal nás pozrieť si tiket, ktorý vyhral prvý. S radosťou a dôverou sme mu ho podali - a on ho pred zrakmi všetkých roztrhal. Ešte pritom zahundral čosi o sazkových podvodníkoch. Ale tú remízu spískali naozaj súperi zlepšenou hrou."

"No dokázali sme aj chápať vážnosť situácie. V II.lige by sme hrali s Tešeticami. Sprvu sme ani nevedeli, kde to vlastne je. Keď im však zhorel štadión, ponáhľali sme sa s pomocou prví. Darovali sme im sadu dresov."

Július Dilong
"Vždy som sa tešil na každý zápas, v ktorom som hral s priateľom Ivanom Grandtnerom. Potom nás však hokejový vietor odvial každého inde. A tak najmilšou spomienkou bolo, keď sme sa opäť stretli asi v roku 1967, aby sme opäť vedľa seba odohrali zápas odchovancov Popradu s Krídlami sovietov. Prišli Števo Kordiak ( Panďor ), Jano Selvek, Ivan, jednoducho všetci, čo boli vonku. Hokej to bol pekný, hoci sme prehrali 6:5, ale atmosféra v tom mužstve…, škoda, že sme tak nemohli hrať za Poprad! To by nejeden ligový klub pustil proti nám perie!"

"Mám dve malé hokejové spomienky. Tá prvá sa viaže ešte na rok 1970, keď sme hrali prvú kvalifikáciu. Akí sme boli hokejisti, to nech hodnotia odborníci. Boli sme však výborná partia po ľudskej stránke. Veď sme vlastne dokázali čeliť aj neprajníkom, ktorí nás dokonca s kadečoho podozrievali. My sme však skutočne chceli hrať dobrý hokej predovšetkým a aj tú kvalifikáciu sme poctivo odohrali. Stálo by za úvahu zorganizovať opäť stretnutie tohoto kolektívu aj s Milanom Grandtnerom."

"Ďalšia pekná spomienka sa viaže na zápas odchovancov Popradu s Torpédom Gorkij. Vyhrali sme 3:2 a hoci sme spolu prakticky ani netrénovali, bol to hokej, ktorý sa musel každému páčiť. No a atmosféra na ľade i mimo neho v kolektíve takých hráčov, to je zážitok, na ktorý sa nezabúda. Všetci sme si uvedomovali, že hráme za naše mesto, ktoré nám dalo tie vstupenky do sveta veľkého hokeja. A vlastne toto uvedomenie si toho, čo pre mňa Poprad znamenal, ma priviedlo domov splácať dlh práve tomuto hokeju a ľuďom okolo neho."

Marián Kečka
"Ako jediný popradský hráč som odohral všetky tri kvalifikácie. Je len samozrejmé, že rád spomínam na tú fantastickú atmosféru, ktorá vládla v meste, ale aj v hráčskom kolektíve. Predsa však mi v spomienkach zostáva prvý zápas za dospelých. To som bol v meste na nákupe, snaživý dorastenec, vôbec som netušil, že by ma mohlo "veľké áčko" potrebovať. Prišiel som domov s plnou taškou a mama mi zvestovala, že tu bol pán Ulbricht, teda ako u nás doma, od hokejistov a mám prísť na štadión, že budem večer hrať. No, zachvátilo ma neopísateľné šťastie. Určite som prekonal rekord na tej ceste medzi našim domom a štadiónom. Vedľa svojich vzorov som vykorčuľoval na zápas proti Dukle Trenčín. Ani mi v ten večer veľmi nevadilo, že sme 8:4 prehrali. Dal som gól, po zápase ma tréner pochválil a v mužstve dospelých som zakotvil natrvalo."

"A tiež si rád spomínam na zápas odchovancov Popradu s Torpédom Gorkij. To som hral v drese Slovana a prehrali sme s nimi v Bratislave. Naraz však po rokoch pred domácim publikom, v drese Popradu, jednoducho pocit, ktorý treba prežiť. Vyhrali sme, čo viac si bolo treba želať?! Vyhrali sme pred fantastickým domácim obecenstvom. A aj som mu po tom zápase želal tú ligu…"

  © SLOVAKHOKEJ.wz.cz 2008, created by Kristián Bachorík. Všetky práva vyhradené.
  slovakhokej@gmail.com | mapa webu
Online Nursing Degree Programs Buy Nexium